reklama
Lucia Kipikašová

Lucia Kipikašová

Bloger 
  • Počet článkov:  25
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Dumky nerozumky, filozofujem a často nechápu mojim myšlienkam, ja nemôžem za to, že myš a lienka neradi sa rozprávajú. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

reklama

Zoznam článkov blogera

Niekedy je to, čo nedostaneme lepšie, ako to, čo chceme

Lucia Kipikašová

Niekedy je to, čo nedostaneme lepšie, ako to, čo chceme

Tento blog je napísaný špeciálne pre môjho veľmi vzácneho priateľa... napriek tomu, že je niekomu venovaný, ešte neznamená, že jeho obsah bude interný :) Ak máte chvíľku čas a chuť na okamih osobnej filozofie, tak nech sa páči :)

  • 13. aug 2018
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 772x
  • 0
Osobnosťou (môjho) sveta je František...

Lucia Kipikašová

Osobnosťou (môjho) sveta je František...

Sv.Otec František je na pápežskom stolci necelých 10 mesiacov. Už hneď po tom, ako sa po konkláve, a po samotnom "Habemus Papam", pozdravil celému svetu nie tradičným kresťanským pozdravom, ktoré by smerovalo len ku katolíkom, ale obyčajným, civilným, všeponímajúcim: "Dobrý večer!" signalizovalo, že to nebude "tradičný" pápež. Úplne neznáme meno argentínskeho predstaviteľa katolíckej cirkvi odrazu nabralo vážnosť. Jorge Mario Bergoglio... nepredvídaný, nepoznaný, tichý a pokorný, no na druhej strane - veľký človek, ktorého je počuť. Taký je Sv.Otec František - kresťan, reformátor, zástupca Ježiša Krista a najnovšie, osobnosť roka 2013. Čím je tento Boží muž výnimočný?

  • 12. dec 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 351x
  • 1
Niekedy stačí len stretnúť človeka!

Lucia Kipikašová

Niekedy stačí len stretnúť človeka!

Podľa mňa, aj Vám sa už niekedy stalo, že Ste nerozumeli mnohým veciam, ktoré sa okolo Vás diali/dejú. Život je niekedy priveľkou záhadou a to, čo má zostať tajomstvom, tajomstvom aj zostane, ale to, čo je pre Vás pripravené a má to byť aj odhalené, tak odhalené bude... niekto to nazýva osudom, iný náhodou, alebo aj vôľou Niekoho "vyššieho" ako som ja. Je veľmi zaujímavé, keď postupom času začíname rozumieť tomu, čomu sme doposiaľ nechápali. Čas odhaľovania je časom plný milosti a pravdy. Len nedávno som absolvovala duchovnú obnovu, ktorá mala prívlastok: vnútorné uzdravenie a odpustenie/oslobodenie. A to, že som na tú obnovu išla, bola nie moja vôľa, ale dnes viem, že všetky tie okolnosti, ktoré ma doteraz sprevádzali a ktorým som nerozumela, zapadajú do Jeho dokonelého plánu pre mňa. Stretla som človeka, ktorý mi ukázal, že život nie je o náhode, ale o zmysluplnosti každého skutku! A ten človek povedal: "Aby sme mohli byť naplno uzdravení (čo značí aj byť slobodní), musíme hovoriť pravdu - nielen o druhých, ale predovšetkým o sebe a svojom živote!"

  • 6. feb 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 439x
  • 0
Návod na (s)po(l)užitie...

Lucia Kipikašová

Návod na (s)po(l)užitie...

Ako bežní spotrebitelia sa na každom kroku stretávame s výrobkami, ktoré sú takmer nepredajné bez jedného papiera, a tým je návod na použitie - ako s tovarom správne narábať, aby fungoval, ako sa oň starať, aby vydržal čo najdlhšie, ako sa k nemu "správať", aby sme mohli dostať to, prečo sme si ho kúpili. Nechcem v tomto článku písať o nejakom podobenstve o návodoch, ale v mohom mi to korešponduje so životom - reálnym. Aj život, ak ho chceme prežívať dobre, pokojne a šťastne, treba v ňom "dodržiavať" určitý návod, najlepšie, ak ten návod dodržiavajú všetci členovia spoločenskej bunky, bez ktorej societa nemôže jestvovať a tou je rodina.

  • 5. okt 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 629x
  • 1
Izolovaní kresťania

Lucia Kipikašová

Izolovaní kresťania

Milí kresťania, Vám, teda nám, chcem adresovať toto moje vnútorné "rozpoloženie", ktoré ma už dlhšiu dobu prenasleduje. V poslednej dobre čoraz viac vnímam, ako sa my, kresťania, ktorí by sme mali naplno žiť Ježišovým príkladným:"Milujte sa navzájom...", začínajú s čoraz väčšou frekvenciou izolovať a vzďaľovať od "životov" iných ľudí, tých, ktorých by sme mali milovať. Nikto nechce mať s nikým nič. Mnohí sa prezentujú výhovorkou nezmyselného alibistického zmýšľania: "Ja sa nestarám do nikoho, a nikto sa nestará do mňa." Smutné... Byť kresťanom neznamená starať sa do niekoho, ale starať sa "o" niekoho, o svojho blížneho! No, ale zdá sa, smerujeme k tomu, o čom spieva Ivan Tásler: "...milovať budeš svojho blížneho, tak že ho nechať zmrznúť pod snehom..." Bohužiaľ, ale mnohí žijú v sebaklame vnútorného presvedčenia, že aký som ja svätý, kým ten druhý je taký hriešny...

  • 12. aug 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 284x
  • 29
reklama
Človek zranený

Lucia Kipikašová

Človek zranený

Prázdniny! Vysnívaný oddych… na tento čas čakalo mnoho nedočkavých sŕdc! Čakali  ho nielen deti, ale najm dospievajúca mládež, no aj rodičia! Leto! Čas, ktorý je niečím, hoc to možno slovami nemožno opísať, ale iným, vzácnym!!! Ja leto nazývam obdobím „príležitostí“. Prečo práve príležitostí? Lebo, ak si tak jednoducho, ako ja, obyčajný, prostý človek, vezmete do úvahy to, že najviac sobášov sa koná v lete, najviac lások vzniká v lete, vraj, podľa istých prieskumov sa aj najviac detí počne v lete, laickým a triezvym úsudkom prídete na to, prečo je leto mnou nazývané ako čas príležitostí. Ja sa však chcem pozastaviť nad niečím, čo už až také príjemné, nie je. No predsa to k letu patrí. Zranenia… fyzické, ale aj duševné a duchovné.

  • 5. aug 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 624x
  • 1
Prečo ste sem prišli?

Lucia Kipikašová

Prečo ste sem prišli?

Tak, ako aj každý rok, aj tento som sa rozhodla ísť na púť na Mariánsku horu do Levoče. Zhruba 43 km mi dali poriadne zabrať, keďže tento rok sme sa po prvýkrát podujali putovať inou, podľa mňa náročnejšou, trasou. Ale, na druhej strane, bolo to správne rozhodnutie. Lebo, akosi sme si už "zvykli" a nič výnimočné, či "duchovne" iné sme necítili, či nevnímali. Stačilo len zmeniť stereotyp, urobiť zmenu, opustiť zaužívané... a výsledok, v podobe duchovného znovuzrodenia, sa okamžite dostavil. A možno až tento rok som spoznala rozdiel medzi náboženskou turistikou a ozajstnou púťou!!! Ale to, o čom sa chcem podeliť aj s Vami, je trošku iného charakteru. Veľmi osobného... až intímneho! Keď sme už unavení, a otlakmi a horúčavou zmorení sedeli na Mariánskej hore počas polnočnej sv. omše, odrazu zazneli slová, ktoré mi, nebojím sa povedať, ale zmenili chápanie, či skôr nazeranie na moju vieru. Boli to slová, ktoré prenikli celým mojím telom a zobudili všetko to "spiace" vo mne! Bolo to, akokeby ma bol niekto oblial studenou vodou... studenou až natoľko, že mi to zobralo dych... A možno ma aj niekto oblial...a bol to sám Boh! Tá otázka znela: "Prečo ste sem prišli?"

  • 19. júl 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 838x
  • 3
Dotyky...

Lucia Kipikašová

Dotyky...

Miroslav Válek napísal v jednej zo svojej básni s názvom: "Nepochopiteľné veci" tieto slová: "...dotýkajme sa navzájom, tak ako husieľ dotýka sa slák. " Minulý týždeň som zažila mnoho úžasných vecí. Bola som účastná Detskej univerzity v Prešove ako tútorka. Na začiatku, keď sa mi ponúklo toto pozvanie, som ani na malý moment nezaváhala a ponúkla som sa, že k Detskej univezite priložím aj ja svoju skromnú ruku k dielu. Lenže ešte v tomto čase, v čase, kedy mi v plnom prúde prebiehalo skúškové obdobie, som ani len netušila, aká zodpovednosť je predo mnou. Postupom času, keď mi skúšky ubúdali a približovali sa prázdniny, som pociťovala strach. Bála som sa... a seba samej som sa pýtala, čoho sa bojím. Odmietnutia detí? Pohŕdania zo strany rodičov? Zodpovednosti? Budúcnosti? Neviem...neviem, čoho alebo koho som sa bála. A keď už prišiel vytúžený týždeň, odrazu ma naplnil pokoj...

  • 14. júl 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 995x
  • 0
Ďakujeme chlapci!!!

Lucia Kipikašová

Ďakujeme chlapci!!!

Myslím si, že len málokto im na začiatku šampionátu veril. Mnohí neverili v postup zo základnej skupiny, nie to ešte účasť vo finále! Dnes sú chlapci vo finále a myslím si, že je nakoniec jedno, aký kov z majstrovstiev prinesú domov!!! Ukázali nádherný hokej a nemajú sa za čo hanbiť! Ale, ruské mašiny, sú ruské mašiny...

  • 20. máj 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 566x
  • 0
Keď sa modlia anjeli...

Lucia Kipikašová

Keď sa modlia anjeli...

V živote prichádzajú chvíle, v ktorých by sme najradšej prerušili tok času a zastali...hľadeli a nechápali, a pritom by sa nám tak neskutočne chvelo srdce od radosti a šťastia, no predovšetkým by sa nám žiadalo vďaky! Okamih bezhraničnej lásky!!! Možno ho zažiť, možno ho pozorovať, ale len ťažko je možné ho rozumom pochopiť, a tak ľahké je srdcom ho prijať. V živote je mnoho nádherných chvíľ, ktoré, hoc trvajú len pár minút, ba dokonca aj sekúnd, ale sú tými najvzácnejšímí, najkrajšími... a pre tie chvíle, a z tých "obrazov" človek žije!

  • 10. máj 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 400x
  • 1
reklama
Ľudské princípy

Lucia Kipikašová

Ľudské princípy

Zíde z očí, zíde z mysle... zíde? Naoko možno áno, ale srdcu a mysli sa nedá rozkázať, tých dvoch "tvrdohlavcov" nemožno oklamať, nemožno proti nim vyhrať! Koľkokrát sme si už povedali: "Zabudnem!", no akosi sa vždy vynorili staré spomienky. Rana sa otvára, jazva sprítomnuje bolesť... Ujsť je nemožné, tak pred sebou ako aj pred láskou. Jožo Ráž spieva: "Rozídeným sa to stáva, že sa majú radi...", a tak to veru aj je. Láska býva nasilu rozdelená, hoc je silnejšia ako smrť.

  • 8. máj 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 478x
  • 0
Miesto úžasnej veľkoleposti

Lucia Kipikašová

Miesto úžasnej veľkoleposti

U nás, na východe, nie na Blízkom, ale na tom rýdzo Slovenskom, kde hlásateľka TEŽ (tatranských elek.železníc) dialekt tvrdej východniarčiny odmieta a vzorovo, so slovenčinárskou mäkkosťou, oznamuje príchody vlakov, sa dá veľmi krásne oddychovo vyžiť s ponukou, ktorú nám matka príroda, nech ju už poslal ktokoľvek, poskytla a poskytuje. Tatry sú miesto, kde by aj Mika mohol spokojne zanôtiť svoje: "Take it easy" (a nič by tým nepokazil) alebo užívanie si prírody v sprievode Bobba McFerrina: "Don´t worry, be happy" s prílohou úžasného človeka sa Tatry stávajú nielen relax centrom, ale predovšetkým lokalitou, kde je veľmi ľahké nájsť potrebný pokoj... Čo je na nich také vzrušujúce? Respektíve, tajomné? Možno práve to, keď sa človek, naplnený stresom, uháňaním, trpiaci workoholizmom, ocitne odrazu na mieste, v ktorom čas a peniaze platia maximálne tak po najbližšiu chatu. Hranica prítomnosti sa pomaly stráca v chladnej doline, kde masívne vrcholy štítov dávajú človeku pocítiť jeho "malosť"... Tatry nie sú kruté, ako prezentuje jeden z "jojkárskych" svišťov, Tatry sú veľkolepé a ich monumentálnosť učí mnohých pokore, aj keď len na niekoľko hodín, možno len aj na pár okamihov...

  • 30. jan 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 564x
  • 1
Prečo má človek potrebu ubližovať?

Lucia Kipikašová

Prečo má človek potrebu ubližovať?

Život je naozaj ťažká cesta, ktorou sa treba niekedy boriť cez mnohé, pre nás nepochopiteľné, úskalia, skúšky a utrpenia. Nie je to prechádzka rajom a ružová záhrada už vôbec nie. Aj keď sa ľudia mnohokrát odvolávajú na to, že ako si život zariadiš, tak ho máš, nemôžem s nimi na 100% súhlasiť. Pretože, aj keď sa my snažíme o pokoj, niekto iný zasieva okolo nás zlo, nenávisť, opovrhnutie, pýchu... Byť uprostred diania znamená byť účastným na situácii, ktorá sa ma dotýka. Mám na mysli hádky, spory, zvady, nadávky, hrešenia a mnohé iné formy psychického vydierania. Často sa to stáva v rodinách, kde nie je niečo (alebo niekto) v poriadku, kde je nevyriešný problém člena rodiny, ktorý si všetku zlosť vybíja na svoje deti a manželku/či manžela, a kde nie je ochota "uzdraviť sa", lebo je to ponižujúce, pokoru vyžadujúce, sebazaprenia a odhodlania nevyhnutné. Spory sú do istej hranice prospešné, najmä vtedy, ak dokážu posunúť vzťah ďalej. Ale časté, urážajúce, ponižujúce, emocionálne (ba dokonca aj fyzické) zranenia, sú cestou k vlastnému pádu. Keď človek ubližuje druhým, ubližuje aj sám sebe. Niekedy je to až nemožné, ustať toľko urážok a kadejakých ohavných slov...

  • 14. jan 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 889x
  • 3
Každý máme nejaké obdobie... ja skúškové...

Lucia Kipikašová

Každý máme nejaké obdobie... ja skúškové...

No a je to tu... vysokoškolská poprava... kat zvaný skúška... ach jaj, koľko starostí odrazu... ale nie, nemyslite, že s učením... sedím si tak na stoličke a počítam...hm, ešte mám čas, ešte 3 dni... no, ale svedomie mi nedá, rýchlosťou svetla prekonávam vzdialenosť od postele ku skriptám a púšťam sa do toho... s malou dušičkou... ale pevným odhodlaním, veď, ako inak :) Ale, odrazu, čo nevidím, tu obraz nakrivo, na stole (na ktorom samozrejme okrem notebooku nie je nič) zrazu vidím smetisko a hovorím si: "Bože, to je ale neporiadok, musím upratať...", potom zistím, že je na ňom len laptop a tak horekujem nad sebou: "Hm, no, nejako pomaly mu to ide, asi je "zaprataný", musím pustiť "cleaner" a dať ho do poriadku..." Po nejakom čase však zisťujem, že v ňom mám celkom dobré filmy...hm..."...no, treba si ich pozrieť..." "Juj, ale nejako ma smädí...", pomaly odbieham do kuchyne, medzitým stihnem biologické potreby a pokec so susedom cez okno... v kuchyni zisťujem, že aj môj žalúdok čosi namieta... hm, no, "...treba sa asi najesť..." , a po nejakom "krátkom" čase sa vraciam k "domovskej stránke" zvanej facebook... ach jaj... no, ale tam každý píše, že sa mu nechce učiť...

  • 12. jan 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 015x
  • 18
Myslím na Teba

Lucia Kipikašová

Myslím na Teba

Koho nehreje pri srdci táto veta? Myslím na Teba... zavše to tak padne človeku dobre, keď mu ju niekto povie alebo napíše... keď sa ma raz opýtal jeden "pochybujúci" kresťan na to, čo je modlitba, a ako sa má modliť, prišla mi na um táto veta...Myslím na Teba... povedala som mu, že modlitba je ako myšlienka...len s tým rozdielom, že sa pri modlitbe mení na prosbu alebo poďakovanie... modliť sa znamená myslieť na niekoho a predkladať svoje najvnútornejšie želania Bohu... ľuďom po celé stáročia, ale aj teraz, bolo vždy niečo zakazované... môžu nám čokoľvek zakázať, ale zabrániť mysleniu na niekoho, či modliť sa za niekoho - v tom nám nikto nemôže prekážať... moje myšlienky sú len moje... moja modlitba je len moja. Ak myslím, ak sa modlím, žijem... všetko sa vo mne sústreďuje na osobu, ktorej patria moje myšlienky, moje modlitby. Ak sa modlíme za seba, vedie nás k tomu nutnosť, ale ak sa modlíme za iných, vedie nás k tomu láska. Nezáleží na tom, či je niekto veriaci alebo neveriaci, záleží na tom, aké myšlienky a túžby v sebe skrýva... pretože slová častokrát naznačujú konanie... a niekedy aj prezrádzajú stav nášho vnútra... láska, pokora, pokoj - vznešení hostia mojho vnútra.

  • 27. dec 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 530x
  • 1
reklama
O slovenskom Southparku...

Lucia Kipikašová

O slovenskom Southparku...

Pred 1. decembrom sa spustila masívna prezentácia joj - kárskeho Lokálu Tv... Pišta Lakatoš, v poslednom období veľká mediálna hviezda, ktorá sa pomaly rodila na YouTube, sa odrazu dostala na televízne výslnie... chlapík, ktorého každý napodobňuje, aj s "kaporami" a "tomujami"... Veľmi vydarená postavička, ktorá predstavuje určitú "etnickú" skupinu a vďaka ktorej sa to "diskriminačné" napätie zmenšuje... aspoň naoko... v telke... Ale späť k Lokálu...

  • 15. dec 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 725x
  • 12
Vianočná (ne)obyčaj

Lucia Kipikašová

Vianočná (ne)obyčaj

Krátka reflexia na čas, ktorý sa nám čoraz častejšie stráca... Vianoce už nie sú Vianocami, ale niečím, čo lomcuje našou trpezlivosťou, láskou a obetou... Nemám túžbu Vianoce oslavovať TERAZ! Lebo som človek, ktorý sa nerád "pripodobňuje tomuto svetu"...

  • 11. dec 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 010x
  • 0
Chcem rozpáliť ohnisko...

Lucia Kipikašová

Chcem rozpáliť ohnisko...

...a chcem byť pri Tebe veľmi blízko... Milujem hudbu poľského "kompozytora" Piotra Rubika! Jeho piesne sú nádherné, prenikajú každou žilou, cievou, nútia premýšľať, zastaviť sa, a možno že nás dovedú k rozhodnutiu, len tak niekoho objať... V skladbe o budovaní mosta dvoch sŕdc, kde sa stretnú samota a túžba, autor stavia do popredia odhodlanie dvoch životov- dvoch "brehov" spojiť sa jedným mostom... samota zabíja... a ja naozaj nerozumiem, prečo ľudia, ktorých poznám a ktorých milujem, ktorí sú verní, ktorých srdce je naplnené láskou, prežívajú takú hlbokú samotu... a stále neviem, ku ktorému brehu ich poslať... Ja viem, že na tomto svete máme každý svoje miesto, na ktorom máme rozpáliť ohnisko lásky, pokoja, porozumenia, prijatia... ich samota tak kričí a predsa ich nepočuť... ale verím, že aj keď dlho čakajú, v obraze dúhy, či v búrke života objavia svoj "druhý breh", ku ktorému si vybudujú most, aby mohli po ňom prejsť na druhú stranu...

  • 6. dec 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 890x
  • 0
Šťastie v priemernosti

Lucia Kipikašová

Šťastie v priemernosti

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že život človeka je nudný. Ráno vstane, absolvuje hygienický rituál, odíde do práce, v ktorej prežije, prinajlepšom, 8 hodín, a opäť sa vracia tam, odkiaľ prišiel. Naozaj nič zaujímavé. Taký priemer, žiadne šťastie... CNN posiela správy o ďalšej vyfabulovanej senzácií, New York Times presviedča ľudí o tom, že ich vklady v bankách sú v bezpečí a žiadna recesia nehrozí, Európska únia sa spolieha na “posledné“ riešenia, ako sa vyhnúť novodobému Titaniku, ktorý kotví v Grécku a pláva do Talianska, OSN horlivo bojuje o mier tam, kde ho nemožno nikdy dosiahnuť, nemecká “Merkelka“ spasiteľskou ekonomickou koncepciou vyhlasuje, že dokáže uchrániť Európanov od straty tak “prosperujúceho“ eura ... Boj o utopistické šťastie.

  • 5. dec 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 932x
  • 3
Ak toto nie je miesto

Lucia Kipikašová

Ak toto nie je miesto

Ak toto nie je miesto, na ktorom mám plakať, tak kam mám ísť? Ak toto nie je miesto, kde sú slzy pochopené, tak kde mám skloniť hlavu do dlaní? Ak toto nie je miesto, kde sa aj v tichu dá počuť ten krásny hlas, tak kde ho hľadať? Ak toto nie je miesto, kde sa nemusím na nikoho hrať, tak kto mi ukáže iné? Ak toto nie je miesto, kde sa odohráva zápas "ruka v ruke", tak kde inde prosiť o nádej? Ak toto nie je miesto, kde láska je tým najdôležitejším, tak kde ju vyhľadám, aby bola naozaj tou pravou? Ak toto nie je miesto, kde sa stretávajú pokoj a prijatie, tak kam si mám po nich zájsť? Ak toto nie je miesto, v ktorom prebýva Boh, tak už nemám kam ísť... To miesto, je nielen kostol, ale predovšetkým ľudské srdce...

  • 3. dec 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 683x
  • 0
reklama
SkryťZatvoriť reklamu