Stratená ľudskosť

Autor: Lucia Kipikašová | 27.11.2011 o 16:20 | Karma článku: 6,53 | Prečítané:  863x

Uprostred mestského zhonu, vo veľkej páľave, ktorá predznamenala prekrásny deň, stretol  na stanici neznámy starec, povolaním filozof, úspešného architekta. Čakajúc na vlak, filozof oslovil elegantne oblečeného pána nenásilným spôsobom: „Dnes je akosi priveľmi teplo, však?" Architekt, pohliadnuc na šedivého starca, s nezáujmom, ale so slušnosťou, odpovedal: „To teda je.." A začal sa obyčajný rozhovor...

Ani nevedeli ako, a ich konverzácia trvala vyše hodiny. S ohlásením o meškaní vlaku, sa tí dvaja rozhodli, že pôjdu spolu na kávu...Témy rozhovoru sa odrazu začali meniť. Prechádzali ekonomickými, politickými, ale aj existenčnými problémami, keď tu narazili na jeden, ktorý filozofa veľmi trápil. Bol to problém stratenej ľudskosti... Filozof, s mierne zastretým hlasom, začal svoju úvahu takto: „Viete, budujeme  horibilné obchodné centrá, luxusné vysokopodlažné hotely, masívne holdingové staveniská, gigantické katedrály. Staviame, konštruujeme, ale mám pocit, že čím vyššie ideme, tým nižšie padáme. Dnešná existencia prílišnej ekonomickej a konzumnej spoločnosti degeneruje význam ľudských vzťahov. Sila konštrukcie sa  stala priamoúmernou sile deštrukcie. Skelety ozrutných stavieb rúcajú základy malých, no tak nesmierne dôležitých mostov empatie, lásky, porozumenia, vďačnosti, dobroprajnosti. Každý chce byť niekým, významnou akože celebritou... Kde sa podela jednoduchosť a skromnosť?" Po dlhom prehovore rozhorčeného filozofa, architekt apeloval dychvyrážajúcou otázkou: „A nežijete vy v rozprávke? Nie sú to všetko atribúty rozprávky, ktoré nás učili na literatúre?" Filozof zareagoval: „Zdá sa, že už len rozprávky. Sú to všetko dobré vlastnosti, ktoré sú v ľuďoch. No to ľudia, ktorí sú akože „cool", urobili z nich rozprávku a mýtus. Ľudia sa známou príčinou menia na stroje. Už aj na seba preberajú charakteristiku robotov a neznámych tvorov z Hviezdnych vojen, či iných filmových prišelcov. Mám dojem, že už o chvíľu nerozoznám hranicu medzi ľuďmi a strojmi. Už ani neviem, či sa rozprávam s človekom, alebo s nejakou technológiou. Pracujeme nonstop, nemáme takmer žiadne rodiny, najlepší priatelia sú televízia a internet, realita je podmieňovaná vymývaním mozgov hlúpymi filmami, sme slobodní, no predsa sme sa stali otrokmi. Otrokmi tela, peňazí, médií, ideológií, a Nových svetových poriadkov. A  láska? Tá je hľadaná akurát už len niekde v slovníku cudzích slov. Populácia smeruje k záhube. A my sa len prizeráme..." Prekvapený architekt, nepripravený na takéto argumenty, opýtal sa starca: „Tak ako ju chcete ozdraviť? Keď ste taký múdry. Povedzte, ako?" Filozof, po krátke odmlke s vážnosťou povedal: „Musíme v sebe nanovo objaviť ľudskosť..."

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?