Šťastie v priemernosti

Autor: Lucia Kipikašová | 6.12.2011 o 0:13 | Karma článku: 5,23 | Prečítané:  850x

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že život človeka je nudný. Ráno vstane, absolvuje hygienický rituál, odíde do práce, v ktorej prežije, prinajlepšom, 8 hodín, a opäť sa vracia tam, odkiaľ prišiel. Naozaj nič zaujímavé. Taký priemer, žiadne šťastie... CNN posiela správy o ďalšej vyfabulovanej senzácií, New York Times presviedča ľudí o tom, že ich vklady v bankách sú v bezpečí a žiadna  recesia nehrozí, Európska únia sa spolieha na “posledné“ riešenia, ako sa vyhnúť novodobému Titaniku, ktorý kotví v Grécku a pláva do Talianska, OSN horlivo bojuje o mier tam, kde ho nemožno nikdy dosiahnuť, nemecká “Merkelka“ spasiteľskou ekonomickou koncepciou vyhlasuje, že dokáže uchrániť Európanov od straty tak “prosperujúceho“ eura ... Boj o utopistické šťastie.

 

Ale ja si hľadám vlastné blaho, pokoj. To, či si šťastena našla miesto v politike, ma nezaujíma. A či je môj život šťastný? „O šťastí viem iba málo, niečo som vyčítal z kníh", tvrdí Igor Timko, súhlasím, viem o ňom málo. „Je vraj jak motýľ, preletí a vyrazí dych", stopercentná zhoda! Ak prežívam šťastie, väčšinou to netrvá dlho. Eufória pominie po niekoľkých radostných výbuchoch a ja si uvedomujem, že je odrazu preč! Ale, nič netrvá večne.  Aj šťastie...

A čo je tým šťastím pre mňa? To, že ho nakoniec vždy nájdem v priemernosti života! Nepotrebujem na to filozofiu existencializmu a jej hraničnú situáciu na uvedomenie si krehkosti života, ani bohapustých bláznov z New Age, ktorý by ma nútili ho hľadať v mojom druhom tele. Nemám záujem o ľudí, ktorí mi ho chcú nasilu privodiť cez nejaký jogistický blud a spojením nejakého individuálneho JA s univerzálnym Bytím! Netúžim po Tibete a jeho "zázračnej" medicíne, ani Mekka a Medina nemajú to, čo hľadám. Ďakujem, neprosím... Mám svoje vlastné šťastie.

To, že ráno vstanem, absolvujem hygienický rituál, odídem do školy, z ktorej sa vrátim opäť domov k "svojim"  s niečím novým. To je predsa  moje šťastie a nikomu ho nevnucujem, ako tí hrdinovia z únie či mesiášskeho "Nového svetového poriadku"...  A tak už môžem vravieť o šťastí...

Ale to svoje šťastie, si každý musí nájsť sám.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?