Šťastie v priemernosti

Autor: Lucia Kipikašová | 6.12.2011 o 0:13 | Karma článku: 5,23 | Prečítané:  853x

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že život človeka je nudný. Ráno vstane, absolvuje hygienický rituál, odíde do práce, v ktorej prežije, prinajlepšom, 8 hodín, a opäť sa vracia tam, odkiaľ prišiel. Naozaj nič zaujímavé. Taký priemer, žiadne šťastie... CNN posiela správy o ďalšej vyfabulovanej senzácií, New York Times presviedča ľudí o tom, že ich vklady v bankách sú v bezpečí a žiadna  recesia nehrozí, Európska únia sa spolieha na “posledné“ riešenia, ako sa vyhnúť novodobému Titaniku, ktorý kotví v Grécku a pláva do Talianska, OSN horlivo bojuje o mier tam, kde ho nemožno nikdy dosiahnuť, nemecká “Merkelka“ spasiteľskou ekonomickou koncepciou vyhlasuje, že dokáže uchrániť Európanov od straty tak “prosperujúceho“ eura ... Boj o utopistické šťastie.

 

Ale ja si hľadám vlastné blaho, pokoj. To, či si šťastena našla miesto v politike, ma nezaujíma. A či je môj život šťastný? „O šťastí viem iba málo, niečo som vyčítal z kníh", tvrdí Igor Timko, súhlasím, viem o ňom málo. „Je vraj jak motýľ, preletí a vyrazí dych", stopercentná zhoda! Ak prežívam šťastie, väčšinou to netrvá dlho. Eufória pominie po niekoľkých radostných výbuchoch a ja si uvedomujem, že je odrazu preč! Ale, nič netrvá večne.  Aj šťastie...

A čo je tým šťastím pre mňa? To, že ho nakoniec vždy nájdem v priemernosti života! Nepotrebujem na to filozofiu existencializmu a jej hraničnú situáciu na uvedomenie si krehkosti života, ani bohapustých bláznov z New Age, ktorý by ma nútili ho hľadať v mojom druhom tele. Nemám záujem o ľudí, ktorí mi ho chcú nasilu privodiť cez nejaký jogistický blud a spojením nejakého individuálneho JA s univerzálnym Bytím! Netúžim po Tibete a jeho "zázračnej" medicíne, ani Mekka a Medina nemajú to, čo hľadám. Ďakujem, neprosím... Mám svoje vlastné šťastie.

To, že ráno vstanem, absolvujem hygienický rituál, odídem do školy, z ktorej sa vrátim opäť domov k "svojim"  s niečím novým. To je predsa  moje šťastie a nikomu ho nevnucujem, ako tí hrdinovia z únie či mesiášskeho "Nového svetového poriadku"...  A tak už môžem vravieť o šťastí...

Ale to svoje šťastie, si každý musí nájsť sám.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Asociácia dala lyžiarkam ultimátum, výsledok je neistý

Dva alebo desať? Znepriatelené strany sa nevedia zhodnúť ani na tom, koľko sporných bodov riešili.

ŠPORT

Zuzula: Ľudia v Lyžiarskej asociácii nerozumejú športu

Už roky bojuje s lyžiarskou asociáciou.

DOMOV

Fico v Kľaku: Fašizmus tu je a v zelených tričkách chodí po vlakoch

Zastavte experiment, Banskej Bystrici nepriniesol nič, vyhlásil premiér.


Už ste čítali?