Miesto úžasnej veľkoleposti

Autor: Lucia Kipikašová | 30.1.2012 o 15:56 | (upravené 30.1.2012 o 16:46) Karma článku: 4,83 | Prečítané:  463x

U nás, na východe, nie na Blízkom, ale na tom rýdzo Slovenskom, kde hlásateľka TEŽ (tatranských elek.železníc) dialekt tvrdej východniarčiny odmieta a vzorovo, so slovenčinárskou mäkkosťou, oznamuje príchody vlakov, sa dá veľmi krásne oddychovo vyžiť s ponukou, ktorú nám matka príroda, nech ju už poslal ktokoľvek, poskytla a poskytuje. Tatry sú miesto, kde by aj Mika mohol spokojne zanôtiť svoje: "Take it easy" (a nič by tým nepokazil) alebo užívanie si prírody v sprievode Bobba McFerrina:  "Don´t worry, be happy" s prílohou úžasného človeka sa Tatry stávajú nielen relax centrom, ale predovšetkým lokalitou, kde je veľmi ľahké nájsť potrebný pokoj...  Čo je na nich také vzrušujúce? Respektíve, tajomné? Možno práve to, keď sa človek, naplnený stresom, uháňaním, trpiaci workoholizmom, ocitne odrazu na mieste, v ktorom čas a peniaze platia maximálne tak po najbližšiu chatu. Hranica prítomnosti sa pomaly stráca v chladnej doline, kde masívne vrcholy štítov dávajú človeku pocítiť jeho "malosť"... Tatry nie sú kruté, ako prezentuje jeden z "jojkárskych" svišťov, Tatry sú veľkolepé a ich monumentálnosť učí mnohých pokore, aj keď len na niekoľko hodín, možno len aj na pár okamihov...

Ten, kto vstúpil do ich čara a krásy, nemôže poprieť to, že Tatry sú miestom, ktoré v nečakanej chvíli nadchne ľudského ducha a aspoň nachvíľu prinúti človiečika zamyslieť sa nad svojou existenciou. Hory sú obrovské, niekoľkonásobne väčšie ako človek, a predsa nie sú vrcholom stvorenia! Ale sú niečím, čo nám dáva pokoj. Osobná poznámka, pre mňa sú Tatry zjavením Boha, Jeho veľkosti a veľkoleposti! Pripomínajú mi, že s naším životom tam "dole", je to ako tam "hore", malé zaváhanie, pošmyknutie, maličký omyl, a všetko sa razom môže zmeniť. Častokrát na tragédiu, no nie vždy rovnakých rozmerov.

Milujem Tatry, nie som tatranka, ani horalka, ale jedno viem, že nemusím chodievať na luxusné dovolenky, kde všetci rozprávajú onakou neznámou rečou, ale stačí zájsť na sever našej domoviny, kde pri pohľade na tú krásu a mohutnosť  stratíte reč, a kde sa Poliak, Slovák, Rus či Nemec stávajú jednou bytosťou, bytosťou, ktorá nehovorí nič, len mlčí a vstrebáva do seba pokoj, ktorý Tatry ponúkajú ako svoj najväčší poklad...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?