Mnohí by mohli namietať, že čo ja tu chcem niečo hovoriť, ako sa má žiť, veď čo ja už len viem… Netvrdím, že nemáte pravdu, ale každý z nás má slobodnú voľu, racionálny pohľad na svet, a ja nechcem nikomu vnucovať akési moje návody. Prijmite to ako možnú výzvu, reflexiu… Tak, ako každý mladý človek, aj ja premýšľam nad tým, resp. snívam, o mojej „akože“ budúcej rodine, o ktorej mám jasné, niekedy až príliš nereálne predstavy. Lebo viem, že život taký nie je, že moja „imaginácia“ o rodine je sice prehnane vznešená, takmer nedosiahnuteľná, ale viem, že nie nereálna. Už nejeden výrok o živote reflektuje, že život je taký, aký si ho urobíme. No a často sa prichytím pri tom, že veľmi zanietene, duchom niekedy až neprítomne, kdesi mimo „reality“ okolo mňa, uvažujem o spôsoboch, ako dosiahnuť to, aby „moja“ rodina bola spokojná, aby sme všetci, aj keď to neraz nepôjde, ale aby sme boli rodinou, ktorá bude vždy stáť na jednej strane, hoc aj potápajúcej sa lode. O láske a vernosti je hodno písať, lenže ľahko sa píše, ťažko sa žije. Láska nie je klišé. Ona je všade, a ak chýba tam, kde má najviac byť, časom sa táto jej absencia odrazí. Manželstvá z rozumu sú prvotným spúštacím reflexom, ako ju zo svojho života vyhnať. Hoci v takýchto manželstvách je láska, ale taká, ktorú mnohé páry povýšili nad tú „prirodzenú“, úprimnú lásku, a je to láska k peniazom. Len či to možno ešte nazvať láskou… Nechcem moralizovať, nemám potrebu odsúdiť. Rodina je však veľmi vážna ustanovizeň, do ktorej keď keď ľudia „vstupujú“, mali by si v prvom rade uvedomiť svoju zodpovednosť a úlohu v nej. A bez vernosti to možné nie je… Je až nepríčetne poburujúce, koľké rodiny sa rozbili pre neveru! A s výhovorkou: „ Nedostal/a som to, čo som chcel/a!“ Ale, milí – už rodičia, alebo budúci rodičia, neobíďte myšlienku na to, že rozvodom a neverou netrpí len váš partner, ale predovšetkým vaše deti, ktoré sa možno niekedy budú tváriť, že o tom vašom zálete nevedia, ale vedia, len sa nasilu snažia presvedčiť samých seba, že to tak nie je. Ale na druhej strane sa nezastávam ani „detí“, ktoré následkom „rodinnej nevery“ siahnu po tej všetkej sveta pliage – alkohol, drogy, neviazaný sex… všetko má riešenie, len ho treba hľadať a neusilovať sa hneď siahnuť po prvom možno riešení.
A teda, ak chcete, môj „osobný“ návod:
1. rozprávajte sa o všetkom, čo vás trápi
2. nezadržujte v sebe “výčitky“, ktoré máte – voči partnerovi, deťom…
3. ak ste veriaca rodina – modlite sa spolu (najťažšie je to prvýkrát)
4. navzájom sa vypočúvajte
5. zaujímajte sa o toho druhého, čo robí, ako sa mu darí v práci, čo by chcel ešte dosiahnuť, len potrebuje počuť aj váš názor
6. ak sa pohádate – opravte svoj vzťah – poproste o odpustenie ako prvý (ale neponižujte sa)
7. prejavujte si city
8. doprajte druhému slobodu, ale dajte mu aj najavo, že ho potrebujete a že sa oňho staráte
9. riešte všetky problémy spolu, tolerujte sa, ale netolerujte niečo, o čom viete, že to tomu druhému uškodí
10. skúste aj prekvapenia – zaberajú J
Tak to je môj malý osobný návod na (s)po(l)užitie…
